Ako funguje železnica

Ako to začalo?

Prvé koľajové dráhy sa objavovali v baniach. Vďaka špeciálnemu tvaru kolies držali vozy stopu v úzkych štôlňach. Tento dopravný systém si rýchlo získal obľubu a dostával sa aj do civilnej oblasti. Hnacou silou boli najprv ľudské svaly, ktoré onedlho nahradili kone. Konská železnica na našom území bola v prevádzke až do roku 1876, keď bola nahradená parnou trakciou,

Ako je možné, že sa vlak udrží na koľajniciach?

Železničné kolesá sa od sa od cestných líšia tým, že sú celokovové a ich vnútorná strana je doplnená prírubou zvanou okolesník. Tá po celý čas drží koleso na koľajnici a nedovoľuje mu vypadnúť.

Koľaj

Koľaj tvoria dva "nekonečné" pásy oceľových koľajníc, ktoré sú pripevnené o drevené alebo betónové podvaly. Tie ich držia na mieste a zároveň zabezpečujú ich stály rozostup, ktorý voláme rozchod.

Najpoužívanejším je normálny rozchod 1435 mm. Cez Ruskov ide aj širokorozchodná trať, ktorá má rozchod 1520 mm. No a na Slovensku máme i úzky rozchod. Napríklad električky v Tatrách jazdia po rozchode 1000 mm, niektoré lesné železnice majú 760 mm a banské koľaje majú rozchod 600 mm.

Ďalšou potrebnou súčasťou koľají sú výhybky, ktoré umožňujú prechod na inú koľaj bez potreby zastavenia vlaku.

Trať tvorí jedna alebo viac koľají a ďalšie zariadenia železničnej infraštruktúry (výhybky, mosty, tunely...)

Pohon

Prvé vozidlá ťahali po koľajniciach kone. Vlaky sa museli často prepriahať, lebo vytrvalosť koní bola značne obmedzená.

Potom nastala parná éra. V kotli rušňa sa za pomoci dreva alebo uhlia vytvorila para, ktorá pod veľkým tlakom dala do pohybu parný valec a následne aj kolesá. Každý rušeň si so sebou v tendri musel nosiť dostatočnú zásobu uhlia a vody.

Vynálezom spaľovacích motorov sa prevádzka značne uľahčila. Nádrže na naftu nemuseli byť veľké a jeden rušeň potiahol vlak aj na dlhé vzdialenosti.

Elektrický pohon je najekologickejší. Rušne sú silné a efektívne, no môžu jazdiť len po elektrifikovaných tratiach. Tie však našťastie pomaly ale isto pribúdajú.

Brzdy

Umením je vlak nielen rozbehnúť, ale i ubrzdiť. Ide o ťažký kolos, ktorý brzdí i niekoľko stoviek metrov. Zo začiatku bol na každom vozni brzdár, ktorý ovládal brzdu vozňa podľa zvukových pokynov rušňovodiča. No inštaláciou vzduchových bŕzd sa celý proces zjednodušil. Každé vozidlo súpravy je napojené na brzdové potrubie, v ktorom je stlačený vzduch. Stačí, že rušňovodič zníži tlak v potrubí a vlak zabrzdí. Moderné vlaky majú aj elektromagnetické brzdy a vedia brzdiť aj motorom.

Železničné vozidlá

Koľajových vozidiel je veľa druhov.

Vozeň je vozidlo bez pohonu, ktoré sa pripája za rušeň. Môže byť osobný na prepravu cestujúcich a nákladný na prepravu tovarov.

Osobné vozne sa podľa kvality cestovania delia na 1. a 2. triedu. V rýchlikoch a expresoch nájdeme aj ďalšie typy, napríklad reštauračné, ležadlové, lôžkové a v nostalgických vlakoch dokonca i salónne.

Nákladné vozne sú veľmi rôznorodé a sú určené na prepravu konkrétneho typu tovarov alebo surovín, no sú aj univerzálne. Majú rozličnú konštrukciu a je ich veľa typov.

Rušeň je samostatné hnacie vozidlo za ktoré je privesené ďalšie vozidlá bez pohonu – vozne.

Motorový vozeň je vozeň pre cestujúcich, ktorý má vlastný pohon a nepotrebuje rušeň.

Motorová jednotka je tvorená z motorových vozňov, riadiaceho vozňa a vložených vozňov bez pohonu a jazdia v rovnakom zložení.

Služobné vozidlá sú určené na opravy a údržbu železničnej infraštruktúry, teda koľají, troleja, mostov a pod.

Depá

Rušne sú zvyčajne sústredené v rušňovom depe. Tam je o nich patrične postarané. Dopĺňajú sa palivom, opravujú, udržiavajú sa a umývajú vždy, keď je to potrebné.

O vozne je zase dobre postarané vo vozňovom depe alebo na odstavných koľajách. Kým vozne oddychujú, čistia sa z vnútra i zvonku, dopĺňa sa voda, uteráky a pod.

Služobné vozidlá sú sústredené v mechanizačných strediskách, kde sa takisto zabezpečuje ich údržba a zbrojenie pohonnými hmotami.

Železničná stanica

Železničná stanica je miesto s koľajovým rozvetvením (ako strom), kde sa môžu vlaky stretávať, míňať, predbiehať. Zvyčajne poskytujú služby cestujúcim i služby v nákladnej doprave. Počet koľají, výhybiek, ale aj poskytované služby určujú veľkosť a dôležitosť stanice.

Návestidlá

Prvoradou požiadavkou a úlohou železnice je jazdiť bezpečne. Na to slúži zložitý zabezpečovací systém. No a na zabezpečenie chodu vlakov je potrebná signalizácia. Kým na cestách sa stretávame so značkami a semaformi, na železnici máme podobné technické zariadenia. Voláme ich návestidlá.

Vchodové návestidlá sú akousi bránou do stanice, odchodové zase (ako ich názov hovorí) umožňujú vlaku bezpečný odchod zo stanice. Máme ich veľmi veľa druhov.

Vy sa však najčastejšie stretnete s:

• Mechanickými návestidlami – sú staršieho typu a sú tvorené pohyblivými časťami a ramenami
• Svetelnými návestidlami – sú modernejšie, efektívnejšie a kombináciou rôznych svetiel je možné signalizovať rušňovodičovi viac povelov

Zabezpečovacie zariadenia

Železničné zabezpečovacie zariadenie je súbor technických prostriedkov a väzieb medzi nimi, ktoré prispievajú k bezpečnosti železničnej prevádzky. Predovšetkým tým, že kontrolujú, prípadne aj nahrádzajú činnosť dopravných zamestnancov pri riadení železničnej dopravy.

V Ruskove a okolí sa používa reléové zabezpečovacie zariadenie, ktoré je jedno z najmodernejších na Slovensku. Kým každý pohyb v stanici a cez stanicu riadi iba výpravca, s jazdou na tratiach do susedných staníc "pomáhajú" výpravcovi samotné vlaky, Svojou jazdou ovplyvňujú a kontrolujú jednotlivé úseky. Tomuto zariadeniu hovoríme automatický blok.

Priecestia

Priecestie je miesto, kde sa železničná trať stretáva s cestnou komunikáciou. Vlaky majú na priecestiach VŽDY prednosť! Je to preto, že ich hmotnosť je oproti cestným vozidlám obrovská a aj brzdná dráha omnoho dlhšia.

Priecestné zabezpečovacie zariadenie varuje účastníkov cestnej prevádzky zreteľne a včas, že sa k železničnému priecestiu blíži vlak alebo iné dráhové vozidlo.

Priecestia zabezpečené:

• mechanickým priecestným zabezpečovacím zariadením ( ako neďaleká závora vo vlakoparku)
  
• svetelným priecestným zabezpečovacím zariadením (máme ho na blízkom priecestí)

Cestovný poriadok

Jazdy vlakov sa riadia podľa grafikonu vlakovej dopravy (GVD), čo je zložitý "kreslený" cestovný poriadok. Sú v ňom zakreslené jazdy nielen vlakov osobnej, ale i nákladnej dopravy a tiež jazdy služobných vlakov. Vyzerá ako spleť obrovského množstva čiar, z ktorých každá znázorňuje jeden konkrétny vlak. Z GVD sa všetky osobné vlaky spracujú aj vo forme cestovného poriadku zrozumiteľného cestujúcim a vyvesia sa na staniciach a na internete.

List grafikonu vlakovej dopravy pre železničných zamestnancov

Presný čas

Pre správne plnenie cestovných poriadkov je potrebný presný čas. Musí ho mať rušňovodič, výpravca i ďalší železničiari zabezpečujúci dopravnú službu. A taktiež cestujúci, aby žiadny vlak nezmeškali.